Prihláste sa

Zapamätať prihlásenie:


Sme majstri sveta, sme majstri sveta!!

„Sme vo finále!! Sme vo finále!! Finále majstrovstiev sveta Slovensko: Rusko v sobotu o osemnástej. Kupujte televízory, objednávajte miesta v podnikoch.....Slovensko vyhráva a posiela Švédov do… bojov o tretie miesto.“ Ešte nám len v ušiach doznievajú slová komentátora po víťaznom nájazde Riša Lintnera v semifinále proti Rusku a už sa začínajú prípravy na sobotňajšie finále


Z Bratislavy odlietajú vládne špeciály asi s dvomi tisíckami fanúšikov na čele s prezidentom a viacerými vládnymi činiteľmi, ich cieľom je Hala Scandinavium, Gotteborg. Vo všetkých väčších slovenských mestách sú už na námestiach pripravené plátna, na ktoré sa bude finálovy zápas premietať.
Vyzerám z okna, asfaltové ihrisko medzi panelákmi niekto pri tejto príležitosti ozdobil štátnym znakom. Už v poludňajších hodinách sa začínajú na námestia trúsiť prví fanúšikovia. „Slovesnkóóó!!Slovenskóóó!!“ znie v uliciach. Slovensko ožíva, všetci veríme, dúfame. Tento krát to už musí vyjsť. Dnes sa nesmie opakovať Petrohrad.
Tí, čo sa nedostali do Švédska alebo nezaplnili námestia, o osemnástej sadajú pred televízne príjmače. Úvodne buly, už v úvodných sekundách Ľubo Višňovský skóruje a dostáva nás do vedenia. „Gól!“ ozýva sa zo všetkých kútov Slovenska. Peter Bondra zvyšuje na 2:0, Rusom sa však podarí znížiť náš náskok. Kapitán Miro Šatan nám vracia dvojgólový náskok. Ibaže Rusi sa nevzdávajú a keď naši hokejisti v tretej tretine poľavujú, podarí sa im desať minút pred koncom vyrovnať, 3:3. Pomaly nás opúšťa dobrá nálada, vkráda sa do nás strach, Čo, ak…?
V tejto chvíli odchádzame na námestie nšho mesta, to je však neuveriteľne preplnené a keďže nič nevidíme, vraciame sa domov. Už bežíme hore po schodoch, keď sa spustí ten krásny spoločný rev národa: „Gól!!!“ Po príchode domov si v opakovanom zábere vychutnávame akciu dvojice Pálffy, Bondra. Už len 100 sekúnd nás delí od historického úspechu, už sme len sto sekúnd od zlatých medailí......
„Sme majstri sveta, sme majstri sveta“ kričí komentátor, no zvyšok jeho slov zaniká vo víťazoslávnych pokrikoch šíriacich sa z ulíc. Neuveriteľné. Skvelé. Ba priam fantastické!! Sme majstri sveta!! Eufória z titulu ovláda takmer celý národ ešte niekoľko dní. Nám, žijúcim mimo Bratislavy neostáva nič iné ako sledovať triunfálny návrat zlatých chlapcov len na televíznych obrazovkách.
Nech si akokoľvek želáme zažiť to znova, sú to neopkovateľné chvíľky šťastia. Nech sa majstrami sveta staneme aj 20-krát, už nikdy to nebude po prvý raz. Zrovnateľné by bolo už asi len získať titul na domácej pôde. O tom si však pri súčasnom stave nášho hokeja a škandáloch okolo hokejovej arény pripmínajúcich tragikomédiu z pera Ivana Stodolu, môžeme dovoliť snívať iba v našich najtajnejších snoch. Ale pravdivá je veta z článku, ktorý sa pri príležitosti storočnice IIHF objavil na jej stránkach- „Slovakia will never forget May 11th, 2002“ Najviac mi však v pamäti utkveli slová mojej vtedajšej triednej profesorky. Áno, je to krásne, čo naši hokejisti dokázali a radujme sa z toho, že sme majstri sveta. Ale viete si predstaviť, aké krásne by to bolo, keby sme sa my, Slováci, dokázali spojiť aj v iných veciach ako je hokej?


fanda

 

Pani profesorka žije netvrdím, že zrovna na Marse, ale mimo reality určite. Ja by som oponovala a povedala by som jej „Buďme radi, že sa dokážeme spojiť aspoň pri tom hokeji! Už to je neuveriteľné!“

Bolo to neskutočné, tiež na to nikdy nezabudnem.
28.6.2008 - 23:51
0

Kaede BLOG

 

v podstate si to tak trochu aj trafila, pani profesorka naozaj žije tak trochu vo vlastnom svete a možno máš aj pravdu, ale myslím si, že niečo na tých slovách tej profesorky je.......
ale zhodneme sa v jednom, nikto z nás, kto to zažil na to pravdepodobne nikdy nezabudne....
29.6.2008 - 6:59
0

SniperBA BLOG

 

ku komentátorovi, ktorí tie slová "sme majstri sveta, sme majstri sveta" povedal.... Keď chlapi plačú „Sme majstri sveta, sme majstri sveta – fantasticky to znie, fantasticky sa to hovorí, Slovensko vyhralo vo finále 66-tych majstrovstiev sveta nad Ruskom v dramatickom zápase 4:3!“ Pamätáte si ten moment, spomínate si na tie chvíle? Bola sobota 11. mája 2002, krátko pred pol desiatou večer, vo švédskom Goteborgu vrcholil najslávnejší deň slovenskej hokejovej histórie. Tú vetu, najkrajšiu vetu, na ktorú netrpezlivo čaká každý komentátor (a drvivá väčšina z nich sa jej nikdy nedočká), povedal Miloš Kováč. Prichodí mi to ako znamenie nevďačného osudu, ktorý má každý z nás niekde napísaný. Miloš bol na svojich prvých majstrovstvách sveta – a dostal tú šancu precítiť nádhernú, veľkú chvíľu. Asi to tak malo a muselo byť. Pred rokom, 1. januára 2007, nás navždy opustil. Mal 36 rokov... „Čau, ja som Miloš!“ Pozdrav, vystretá pevná ruka, priamy pohľad, šibalský úsmev na tvári. Mal som osemnásť rokov, bol som študentom prvého ročníka žurnalistiky. On čerstvý absolvent strojariny, čerstvý ženáč, čerstvá krv v banskobystrickom televíznom štúdiu. Bol december 1993, s rovesníkom Marekom Matušicom sme sa v kaštieli v Tonkovciach zúčastnili na stretnutí športových redaktorov STV. Dva dni vzájomných a „tímových“ rozhovorov, akási sonda do práce, požiadaviek, televízneho pohybu. Asi 15 redaktorov, lektor Laco Pilz, lektorky Zora Hudíková, dr. Machačová a dr. Hradiská a dvaja elévi, adepti tohto remesla. Spoznal som tam vtedy troch vynikajúcich ľudí. Tónku Deškovú, športovú redaktorku z Košíc, Miloša a Milana Michaliča, ktorý si nevedno prečo vzal kritického pubertiaka pod vlastné ochranné krídla a bez ktorého by ten pubertiak dnes nebol tam, kde je. Zistil som vtedy a dlhoročná televízna prax na chodbách a v kanceláriách Mlynskej doliny ma v tom neskôr utvrdila, že televízia, to je zmes neskutočného ohovárania, vyhýbania sa priamej konfrontácii. A títo traja takí neboli. Miloš vedel hovoriť vážne, s dávkou irónie i čírej veselosti, večer, keď zbadal, že začína prevládať „blbšia“ nálada po celodennom testovaní, spustil hlbokým hlasom stredoslovenské ľudovky. Stretávali sme sa potom – najmä od leta 1995 – častejšie. Do Bratislavy dochádzal na moderátorské týždňovky (uvádzal GBS), v Osrblí nám pomáhal pri priamych prenosoch z veľkých biatlonových podujatí. Práve tam, v Bystrej, v penzióne u Flautnera sme si v januári 1996 založili našu „televíznu rodinku“: režisér Fero Trutz bol starý otec (pri každom vysielaní vám v posledných sekundách pred koncom zvučky nezabudol povedať: „Usmievaj sa, začínáááme“), druhý režisér Emil Preisach strýko, produkčná Beci Stanová naša mamička, Ivan Niňaj náš otecko, Miloš, Ivetka Weiszová a ja sme boli súrodenci (a nikdy sme sa už neoslovili inak ako „braček“). Nemusím azda prízvukovať, že okrem pekných prenosov zažila táto rodinka nezabudnuteľné večery plné tanca, vínka, radosti z toho, že sme mohli vypadnúť z Bratislavy a zabávať sa robotou kdesi na strednom Slovensku. Keď sa tam v roku 1997 konali majstrovstvá sveta, zapíjali (alebo ako vravieval „zajedali“) sme na nich Milošovu dcérku Martinku. Od roku 1996 začal Miloš komentovať. Najskôr basketbal. Šport, ktorý v minulosti aktívne „robil“. So skúsenejším Jánom Plesníkom, ďalším bývalým basketbalistom, vytvorili tandem, ktorý nás sprevádzal veľkými úspechmi Ružomberčaniek v Európskej lige. Spoločne sme odtiahli nočné prenosy finálovej série NBA 1997 Chicago Bulls – Utah Jazz, s Jordanovými kúskami geniality a Milošovou gestikulačnou rečou, keď mi neustále ukazoval, aký zákrok sa to vlastne pískal. V sezóne 1999/2000 zasadol za mikrofón pri hokejových prenosoch – s Ivanom Niňajom, Stanom Štefánikom a Marekom Mryglotom. Zažili sme Sydney 2000, prvú z jeho troch olympiád. Nádherný zážitok v ďalekej krajine, ktorý zocelil našu redaktorskú partiu – posedeniami s pivom Foster´s v najechtovnejšej austrálskej krčme na rohu ulice pod hotelom v zátoke Darling Harbour, spoločnými výletmi do Slovenského olympijského domu, do Modrých hôr, písaním publikácie o olympiáde. Bol zázračný tým, že každý problém vedel potrieť ironickým úskokom, až ste mali pocit, že vždy tú „náramne dôležitú vec“ zľahčuje a že bude „prúser“, ale – ako vravieval Viktor Kubal – ono to vždy nejako dopadlo. Bol zázračný tým, že keď sme sa rozčuľovali nad horšími výsledkami našich športovcov, alebo nad tým, ako sa nám v televíznom tíme niečo nedarí – a verte, že na OH sa toho za 16 dní vždy nepodarí veľmi veľa – tak on to zaobalil svojim povestným: „Však chlieb a benzín lacnejšie nebudú!“ Bol zázračný šírením dobrej pohody. Keď sa končil deň na olympiáde a vy ste pred spaním išli s Milošom na pivo, tak jeho dobrá nálada a úsmev boli správnym impulzom nad povzdychmi z toho, čo nás ešte čaká. V roku 2001 sa na obrazovky STV vrátili hokejové majstrovstvá sveta, tie prvé sme s Milošom moderovali z bratislavského štúdia, na ďalšie už cestoval ako komentátor. Mal vo svojom prejave niečo výnimočné, čím sa odlišoval od ostatných. Aj v obyčajnej ľudskej komunikácii vedel byť priamy, realistický, racionálny. Nikdy nenechal „prchlivost cloumat svým majestátem“ (ako by povedal komorník Lang), problémy radšej riešil, než akokeby o nich dlho hovoril. A to racionálne a reálne vedel čarovne preniesť aj do svojho komentátorského prejavu. Nepoužíval pátos, ale pri jeho štýle komentovania to vôbec nevadilo. Nekrasorečnil, nehľadal metafory, neexponoval atribúty, radšej veci presne a exaktne pomenovával. V jednej z plejády internetových debát o tom, akí vlastne zlí sme my komentátori, to jeden mladý chalan vystihol najlepšie: „Z Miloša Kováča mám pocit, akokeby sa mi prihováral normálny človek, akokeby sa so mnou bežne rozprával.“ Bol v tom veľký kus jeho človečiny, že si trpezlivo počkal na svoju veľkú komentátorskú šancu. Nikam sa nenáhlil, nič a nikoho umelo nepreskakoval, neodstrkoval. Za mikrofónom sa na nič nehral, bol za ním samým sebu, so svojim naturelom. Nikdy nezabudnem ako v semifinále MS 2002 vyprevadil v nájazdoch pred Lašáka štyroch neúspešných švédskych strelcov, na to, ako pred Lintnerovým mečbalom skríkol: „Jano chytil aj štvrtý nájazd!“ Alebo ako na začiatku predĺženia, potom čo Lašák našiel v lapačke puk v infarktovej chvíli po Johanssonovej superšanci: „Ježíš! ... Páni moji – toto bolo šťastie alebo umenie?“ Jednoducho, sú veci, na ktoré sa nezabúda. A keď nás hreje v srdiečkach spomienka na tie veľké zápasy, hreje nás aj spomienka na neho. Na to, ako sto sekúnd pred koncom finále trafil Peter Bondra a Miloš ťahavo vykríkol: „Tyčka – góóóóóóóĺ!“ Volal som mu v ten večer do Švédska, popisoval som mu, ako sa tu celý národ náramne teší, že zažívame čosi ako revolúciu, že hokejová partia pobláznila celé Slovensko. A povedal som mu, že mu strašne závidím chvíľu, keď nás vyprevádzal k zlatému finišu („Sekunda do konca, toto už nemôžeme prehrať! Budeme majstri sveta?“). A cez telefónnu linku som pocítil, že tá radosť, ktorá v ňom driemala a ktorú inokedy akosi skrýval, že ju preciťuje aj on, že sme jednoducho šťastní z toho veľkého športového úspechu. V lete 2003 sa objavili zdravotné komplikácie, v polovici júna ho diváci naposledy videli „v obraze“ ako moderátora, bolo to pri poslednom kole futbalovej ligy, keď Žilina oslavovala titul. Miloša potom nebolo dlho počuť. Dozvedeli sme sa, že sa podrobil operácii a že jeho návrat si vyžiada čas. Ku koncu roka 2003 sa vrátil do práce, operácia mu však poškodila hlasivky a tak musel neskutočne bojovať. Cítili sme, ako veľmi sa trápi pri dlhších materiáloch, že sa jeho vety postupne stávajú nezrozumiteľnými. Ale bojoval ako lev, všetko sa pomaličky upravovalo, na jar 2004 odkomentoval aj dva ligové hokejové prenosy, ale sám cítil, že to ešte nie je ono. Na MS do Prahy a Ostravy necestoval, ale pomáhal nám rozbiehať vysielanie šampionátu v štúdiu v Mlynskej doline ako vedúci vydania, sám uznal, že hlas potrebuje čas, odpočinok. Stihol olympiádu v Aténach, komentoval priame prenosy z basketbalu, stolného tenisu, súhrnné spravodajstvá, v ďalšej sezóne nás sprevádzal „lock-outovým“ ročníkom hokejovej Extraligy, bol vo Viedni na svetovom šampionáte. Nikto netušil, že 15. mája 2005 pri finále Česko – Kanada komentuje svoj posledný prenos. Stretli sme sa na konci júna 2005 v Liptovskom Jáne na televíznej chate na tradičnom celoredakčnom mítingu. Debatovali sme o práci, hrali futbal, opekali čerstvo nachytané pstruhy. Normálne sme sa rozlúčili – a nikdy viac sa už nevideli. Vedeli sme, že sa opätovne vydáva na ťažký boj, že ho ničí zhubná pliaga. Možno ho podpílila tá veľká túžba vrátiť sa k našej krásnej robote. Či sa dalo niečo robiť, na to musia odpovedať iní. Nám zostala len vnútorná rezignácia, že mu nemôžeme pomôcť. Najťažší boj človeka s najťažšou chorobou nevydržalo Milošovo srdce. 1. januára 2007 dotĺklo navždy. Existuje jedno klišé, častokrát sa používa, ale mne neprichodí na um nič iné, len ho zopakovať: s Milošom odišlo kusisko našej televíznej športovej partie i kus každého z nás. Spomíname naňho často. Spomínajú naňho kolegovia novinári v Banskej Bystrici, jeho pamiatku si uctili vlani na 5. ročníku Novinárskej stovky, v lete sa konal v Kováčovej Memoriál Miloša Kováča v kopaní jedenástok, v tomto roku bude mať pokračovanie. Tak ako budú mať pokračovanie aj naše spomienky na vynikajúceho profesionála a najmä na skvelého človeka. Za kolegov Ti, Miloš, ďakujem, že si tu s nami bol. Všetci, ktorí ste ho mali radi, venujte mu spolu s nami tichú spomienku. Marcel Merčiak česť jeho pamiatke!
29.6.2008 - 10:01
0

Kaede BLOG

 

ten článok som už kdesi čítala, takmer som sa pri ňom rozplakala.......bol to skvelý komentátor, ktoré nám tie krásne chvíľky urobil ešte krásnejšími a nezabudnuteľnejšími...r.i.p. Miloš Kováč....
29.6.2008 - 11:12
0

fanda

 

Nádherný článok. Slzy mi padajú rovno na klávesnicu a píšuc po pamäti premýšľam, prečo tak skoro odchádzajú práve takí hodnotní ľudia...

Myslela som si, Sniper, že to píšeš ty, čoby novinár, až posledná veta ma vrátila do reality...
30.6.2008 - 0:25
0

kyle BLOG

 

no nazdar: ja to teda trochu odľahčím - po neuveriteľných peripetiách s vložením článku o cz extralige do blogu som prečítal aktuálne príspevky a po ohodnotení kaedy, ktorá si to za ten svoj článok zaslúži, som ešte raz prečítal sniperov príspevok. A pretože už som predsa len z toho písania nejaký otrandžený, tak sa pozerám a pozerám na záver - Merčiak??? Česť jeho pamiatke??? Až po notnej chvíli mi prišlo, ako to vlastne je...
30.6.2008 - 0:49
0

fanda

 

Veď práve, ja som tiež premýšľala notnú chvíľku. ASi to po polnoci trvá dlhšie!
30.6.2008 - 23:30
0

pista022

 

Ja som akurat včera pozeral to finale ozaj krasa ako sme hrali aj som si poplakal ked dal gool bondra a hned ten zaber z namestia ako sa tam každy raduje ... couz treba veriť ze sa to este niekedy zopakuje
29.6.2008 - 21:40
0

wildp

 

Zajtra pozriem asi aj ja .
29.6.2008 - 21:48
0

Triplespace

 

Triplespace: az sa mi plakat chce hlavne ked si pustim toho komentatora dokonca mam to aj ako MP3jku medzi tracklistom
29.6.2008 - 22:46
0

kuras

 

az mi zimomriavky behaju po chrbte ked to citam.... bolo to neuveritlne, kiez by sa to dialo castejsie a nie len v hokeji
30.6.2008 - 0:01
0

zuzanka2706

 

: Fakt je to krásne napísané..až mám zimomriavky..he
30.6.2008 - 15:44
0


Ak chcete diskutovať, musíte sa prihlásiť.

{{rotabanner=hp_diskusia_neprihlaseny,hp_diskusia_neprihlaseny2}}

Kaede

Vlastná fotka Status: ok

Stručne o sebe: tak to by bolo na dlho......

 

Fanúšik Extraligového klubu:
Slovensko "20"

Obľúbený hráč(i): Peter Štastný ,Peter Bondra, Marián Hossa, Jevgenij Malkin, Peťo Budaj, Miro Šatan,Andrej Sekera,MAF,Drew Doughty,Tomáš Tatar, Štefan Ružička,Janus


Dátum registrácie: 27.6.2008 11:26

Počet diskusných príspevkov:
378 (vyhľadať)


Popularita: +5.00
Nepopularita: -5.00
Počet hodnotení: 49

Karma: 31.65%

Kratke spravy

+5 super (Sunkafit)

+5 obdivuhodne hokejove znalosti (Sara)

+5 za skvele prispevky (Njanja)

+5 plus (ŠTU)

+5 Velky prehlad a vedomosti, utriedene nazory. To co napises ma vzdy hlavu a patu. Z tvojich prispevkov je jasne, ze hokej sledujes, ale aj milujes. Okrem toho Stastny, Bondra a Hossa, takze nemozem inak ako za +5. (Diamond)

+5 Za obrovské znalosti v oblasti juniorského hokeja. (Jakub_Thrashers)

+5 skvelý prehlad v mládežníckom hokeji, poučné čítanie ... (Frantapriklep)

+5 tvoje prispevky maju hlavu a patu a navyse pises aj pravdivo a triezvo a zaroven s tebou zdielam nazor o nature Slovakov \"expertoch\" :) (Atlan)

+5 táto slečna svojimi hokejovými vedomosťami schová s prehladom drvivú väčšinu ,,tunajších odborníkov,, ešte som od nej nečítal niečo hlúpe a naivné. Slečna keby som mal klobúk,tak :) a tiež sa my páči ten milý avatar (Ebola 1978)

+5 Tato zena asi secko vi :) (Mahekk)

+5 Objektívne príspevky preto dávam najvyššie hodnotenie (Tuner1000)

+5 super, (007)

+5 výborný prispievatel a ešte lepší bloger:-) (Rabl)

+5 kvůli tobě si necham zařídit slovenský občanství abych nebyl čehún :D (Hatas)

+5 skvely prehlad (Mato 1)

+5 mas super prehlad jak o juniorskom hokeji tak aj o KHL, a super sa s tebou diskutuje, takze nic ine ako plus 5:D (Mario)

+5 rozumna baba, ktora sa v hokeji fakt vyzna, klobuk dole pred tvojim mladeznickym prehladom;) (Bad Boy)

+5 Ako Slovensko zacalo klesat na medzinarodnej urovni tak som si zacal vsimat juniorsky hokej a ty sa v nom vyznas takze musim ti dat +5 :D (Crosbynko)

+5 tak hlavne za toho malkina (Waldes99)

+5 Hokejová realistka s vynikajúcim prehľadom, obzvlášť u mladých hráčov, jej opatrný optimizmus popri kvante toho nadšeného vo viacerých súvislostiach nemôžem neoceniť inak ako maximom. (Fanda)

+5 páčia sa mi tvoje príspevky , názori na hokej a aj to že si stojíš za tým čo napíšeš a vieš si to obhájiť (Athotis)

+5 Tak musím dať veľkú + 5 , Milé Dievča sa veľmi vyzná v hokeji a pôsobí veľmi pohodovo :-) (Mr.Bo881)

+5 ..Všimol som si ťa trošku neskôr, avšak lepšie neskoro ako nikdy..Páči sa mi tvoj rukopis, 5ka ti pristane.. (Great!)

+5 le tak,si fajn...;) (Greendeath)

+5 písala som už vorkymu: nepotrebujem dôvody na to, aby som ohodnotila slušného a rozhľadeného diskutéra ;) so here you are... (Suomi)

+5 Šecko okey. (Begbeee)

+5 za 20ku (Cvikla )

+5 Uzivatelka HP, podla mojho gusta. (K)

+5 Vynikajúci postreh co sa nášho hokeja týka...+5 (Wings)

+5 Ja som nezmar a zajtra budem nielen pozerať SVK vs NOR, ale aj fandiť našim - body posielam fanynke okrem príspevkov aj za milý obrázok (LeMi)

+5 ďalší človek čo fandí SR20.Je to super keď sa takýchto nájde čo najviac.U mňa jednoznačne +5... (Duklistka)

+5 proste +5 (Paaali)

+5 Slovenska 20 =) Tomáš Tatar =) (Kubo)

+5 fandi rovnakemu extraligovemu tímu (JimmyPO)

+5 fajny blog :-) (Speedy23)

+5 Dalsi skvely zanietenec hokeja.Je vidiet, ze hokej nielen milujes, ale o nom mas dobry prehlad. (Zomi)

+5 Tazko by ta mohol niekto hodnotit inak ako +5. Mas prehlad, inteligenciu .... Jejda to by som sa napisal kym by som napisal ako ta vidim (Waldo71)

+5 Patríš medzi málo ľudí na HP ktorých zaujíma aj juniorský hokej a naša hokejová budúcnosť. A okrem toho sa ti páčia aj moje blogy:) Máš to teda u mňa samozrejme za +5 (PwPIETROO)

+5 :D celkom fuuny osobka (Ayran)

+5 ...vyzera to tak, ze sa da s tebou pokecat nie len o hokeji. (Kain)

+5 Fajn dievča (Wildp)

+5 Ja som Ta hodnotil uz asi pred rokom za Tvoj prvy blog, ale teraz musim doplnit, ze mas prehlad o mladeznickom hokeji (doma i za morom) do takych podrobnosti, ze niekedy zostanem zahanbeny, co vsetko neviem. Slusne diskutovanie a hokejovy prehlad treba ocenit, a aj ked tie cisielka nikomu nijako nepomozu, ale tu by som dal aj viac ako +5, keby sa dalo. (StevenY)

+5 Super článok o 11. máji 2002 (Tomo41)

+5 . (Hosza)

+5 dám ti +5 a preco?Mas celkom dobré príspevky!Skus aj neaky blog... (Dukla101838)

+5 pekný článok, možno trochu idealizmu, ale bez toho sa to nezmení (Kyle)

Vyberáme z blogov

Najnovšie komentáre k blogom

Najnovšie spoty mimo náš výber

HK NITRA
Dominikakesziova 7. Október 2017 15:10 (57)
Překvapující přestup ?
Johan-harju 10. September 2017 11:00 (60)
Kelly je v Edmontonu. Prosadí se do kádru Oilers ?
Johan-harju 10. September 2017 10:26 (50)
Chiasson se připojil k Washingtonu, uspěje ?
Johan-harju 10. September 2017 10:00 (64)
Kemp NHL : Dánsko
Johan-harju 10. September 2017 08:55 (59)
Francouzký zázrak : Amenale Rammel
Johan-harju 9. September 2017 21:02 (61)
Vancouver : Podpis
Johan-harju 9. September 2017 10:48 (59)
Vancouver : Podpis
Johan-harju 9. September 2017 00:46 (74)
Chicago : Podpis
Johan-harju 8. September 2017 16:17 (75)
Boston blízko dohody z Pastrňákem
Johan-harju 8. September 2017 16:06 (66)

Najčítanejšie blog spoty


Evysledky.com - live športové vysledky
Hokejportal.sk (v2.0) ISSN: 1336-6270 Vydavateľ: Offensive Europe s.r.o. - Všetky práva vyhradené.

GENERATED IN: 0.011829 seconds